Parodontálne zdravie

Zdravie parodontu sa týka tkanív, ktoré obklopujú zub. Zahŕňa ďasno, periodoncium, cement a alveolárnu kosť. Zdravý parodont je definovaný ako absencia ochorenia (zápalu) a je hodnotený klinicky. Berie na vedomie prirodzenú imunitnú odpoveď zahŕňajúcu hladiny biologických a zápalových markerov kompatibilných s vyrovnaným stavom (homeostáza). Parodontálne ochorenia sú stavy, ktoré ovplyvňujú parodont v rôznych formách, pričom najčastejšími sú gingivitída a parodontitída.

Etiológia, príčiny a príznaky
Nová klasifikácia EFP / AAP rozoznáva dve široké kategórie ochorenia ďasien: plakom podmienené a povlakom nepodmienené. Plakom nepodmienené choroby ďasien zahŕňajú rad stavov, ktoré obvykle po odstránení plaku nezmizne, môžu to byť prejavy systémového ochorenia. Zápal ďasien podmienený zubným povlakom má rad klinických príznakov, ktoré plne odznie systematickým odstraňovaním povlaku.

Ak gingivitída zostane neliečená a je spojená s ďalšími faktormi (genetickými a lokálnymi), zápal vyvolaný baktériami sa môže vyvinúť k parodnotitide. Parodontitída je charakterizovaná deštruktívnym nezvratným procesom ovplyvňujúcim všetky zložky parodontu.

Predpokladá sa, že približne polovica dospelých nad tridsať rokov má určitý stupeň parodontálneho ochorenia, ale skutočná prevalencia môže byť vyššia. Nasledujúce faktory môžu tiež zvýšiť riziko ochorenia ďasien:

Fajčenie.

Starnutie.

Cukrovka.

Stres.

Oslabený imunitný systém.

Tehotenstvo.

Lieky spôsobujúce sucho v ústach.

Dedičné faktory.

Ďalšie informácie o novej klasifikácii chorôb parodontu EFP / AAP nájdete na: https://www.efp.org/publications-education/new-classification/
Vplyv na kvalitu života pacientov

Parodontálne ochorenia majú lokálne a celkové dôsledky na ľudské zdravie. Mnoho prejavov, ako je krvácanie, nepríjemný zápach z úst, ustupujúce ďasná, pohyblivosť zubov, bolesť a prípadná strata zubov, môže výrazne ovplyvniť kvalitu života pacientov a spôsobiť nepohodlie a úzkosť.

Krvácanie ďasien je bežné vo všetkých štádiách a pacient tiež pravdepodobne pocíťuje bolesť a citlivosť v dôsledku zápalu ďasien. To môže potenciálne ovplyvniť pôžitok z určitých potravín a sťažovať správnu ústnu hygienu.

Ako postupujú parodontálne ochorenia, ďasná ustupujú a dentín sa obnažuje. Výsledkom je, že hypesenzitivita dentínu a koreňový zubný kaz sa môžu objaviť tiež spolu s parodontitídou, čo ďalej ovplyvňuje kvalitu života a vedie k invazívnejšej liečbe.

Jeden z prejavov parodontitídy je vznik parodontálnych vačkov, v ktorých sa hromadia baktérie, čo vedie k ďalšiemu zhoršeniu stavu a zápachu z úst. To môže u pacienta spôsobiť značné rozpaky a úzkosť.

Pokročilé ochorenia parodontu môžu viesť k strate zubov, čo môže byť pre pacientov znepokojujúce. Ak je zub na viditeľnom mieste, jeho absencia môže negatívne ovplyvniť sebavedomie pacienta.

Z hľadiska systémového zdravia môžu pretrvávajúce zápaly parodontálnych tkanív zvýšiť riziko kardiovaskulárnych ochorení, chronických ochorení obličiek a reumatoidnej artritídy a môžu nepriaznivo ovplyvniť napr. ochorenie diabetes a výsledok tehotenstva.
Prevencia, manažment a liečba

Najlepším spôsobom prevencie ochorenia parodontu je správna ústna hygiena a účinna kontrola tvorby plaku. U rizikových pacientov sa však môžu aj naďalej vyvíjať ochorenia parodontu napriek snahám o správnu ústnu hygienu. Ústna starostlivosť by mala byť sprevádzaná pravidelnými návštevami zubného lekára a dentálnej hygieničky pre včasnú diagnostiku a adekvátne sledovanie v prípade, že dôjde k ochoreniu.

Liečba zápalu ďasien vyžaduje odstránenie nahromadeného zubného plaku a zubného kameňa. Toto je známe ako profesionálna dentálna hygiena (alebo supragingiválne odstraňovanie nánosov) a vykonáva ju dentálna hygienička. Pacienti ďalej potrebujú zlepšiť každodennú ústnu hygienu a získať podporu pri zvládaní rizikových faktorov. Pacienti môžu tiež použiť antibakteriálne zubné pasty a ústne vody obsahujúce rôzne účinné látky, ako sú cínaté ióny, zinočnaté ióny alebo chlórhexidín, ktoré sú dostupné na trhu, aby doplnili účinnosť mechanického odstraňovania zubného plaku.

Liečba parodontitídy zahŕňa niekoľko fáz. Pri počiatočnej liečbe sú baktérie odstránené z parodontálnych vačkov pomocou scalingu a zahladením koreňového povrchu (známe ako nechirurgická parodontálna terapia a hĺbkové čistenie). Táto fáza je zameraná na odstránenie plaku, zubného kameňa a poškodených tkaniv v parodontálnych vačkoch a v okoli koreňa zuba.

V pokročilejších štádiách ochorenia parodontu môže byť potrebný chirurgický zásah do hlbokých parodontálnych vačkov pomocou parodontálneho chirurgického zákroku. Občas môže chirurgia parodontu tiež znamenať mikrochirurgické zákroky na ustúpených ďasnách.

U týchto spôsobov liečby by mali byť parodontálne ochorenia pod kontrolou a pacienti by mali vstúpiť do udržiavacej fázy. Táto fáza je zásadná pre dosiahnutie dlhodobej kontroly parodontitídy a zahŕňa adekvátnu pravidelnú individuálnu hygienu ústnej dutiny s antimikrobiálnymi prípravkami ústnej hygieny spolu s pravidelnými kontrolami v zubnej ordinácii.

Ďalšie informácie o najnovších pokynoch k prevencii a liečbe parodontálnych ochorení nájdete na webových stránkach EFP (Európska federácia parodontológia): https://www.efp.org/publications-education